Dážďovka a my
Jedného pekného dňa (v škole) zazvonilo na Pracovné vyučovanie. Išli sme von a 4 dievčatá mali trhať zelinu. Ostatné zametali a chalani, ani neviem čo robili. Tak sme trhali a bola tam taká rastlina. Najprv sme nevedeli čo to je zač ale potom nám učiteľ povedal že to je zlá Baza. My sme počuli, že to je Zlá Váza. ☺ No a neskôr sa k nám pridala aj ďalšia kamarátka z druhej polovičky triedy.S ňou som potom malou motykou kopala a trhala tú zelinu. Neskôr asi o 5 minút zakopla tou motykou do narcisu. Ten sme nemali trhať ani vykopávať. No ale už nebol dobrý tak ho vytrhla. No vtom som pod ním zbadala dáťďovku. Ja som jej to povedala a naraz sme zakričali:"Áááááááááááááááááááááááááááááááááááá". To bol ale krik. Kričali sme až sa učiteľ prišiel opýtať čo sa stalo. Obidve sme povedali : "Tam je dáťďovka! A už je mŕtva. "On odpovedal : "Tak jej urobte dôstojný pohreb."Najprv sme nechceli , pretože tá dážďovka bola nechutná. No potom sme odhrnuli piesok a urobili sme malú jamku. Keď sme ju poličkou išli posunúť do tej jamy , prichytila sa tej paličky a zase sme kričali:"Áááááááááááááááááááááááááááááááááááá" Bolo to strašné. Fuj! Kamarátka rýchlo odhodila paličku no o chvíľu už ju zase držala a už sme ju aj spolu zahrabali. Už sme boli v pohode a robili si z toho srandu. A išli sme zase okopávať. Vytrhávali sme aj rastliny čo tam mali ostať. Nevadíííí. Uvideli sme tam rastúci javor, tak som sa išla opýtať či ho môžeme vykopať. On odpovedal, že jasné. Načo by tam aj rástol taký veľký strom. No nie?! A vtedy sme spolu kopali do zeme motykmi a ja som jej trafila do ruky. (Má ju celú.) To je asi všetko z tejto hodiny . Ale ešte sme sa neskôr rozprávali, že napíšem o tom príbeh. No a teraz ho aj čítate. ☺Tak toto bolo asi na dnešnom dni v škole najlepšie ale zároveň aj najstrašideľnejšie.
Jedného pekného dňa (v škole) zazvonilo na Pracovné vyučovanie. Išli sme von a 4 dievčatá mali trhať zelinu. Ostatné zametali a chalani, ani neviem čo robili. Tak sme trhali a bola tam taká rastlina. Najprv sme nevedeli čo to je zač ale potom nám učiteľ povedal že to je zlá Baza. My sme počuli, že to je Zlá Váza. ☺ No a neskôr sa k nám pridala aj ďalšia kamarátka z druhej polovičky triedy.S ňou som potom malou motykou kopala a trhala tú zelinu. Neskôr asi o 5 minút zakopla tou motykou do narcisu. Ten sme nemali trhať ani vykopávať. No ale už nebol dobrý tak ho vytrhla. No vtom som pod ním zbadala dáťďovku. Ja som jej to povedala a naraz sme zakričali:"Áááááááááááááááááááááááááááááááááááá". To bol ale krik. Kričali sme až sa učiteľ prišiel opýtať čo sa stalo. Obidve sme povedali : "Tam je dáťďovka! A už je mŕtva. "On odpovedal : "Tak jej urobte dôstojný pohreb."Najprv sme nechceli , pretože tá dážďovka bola nechutná. No potom sme odhrnuli piesok a urobili sme malú jamku. Keď sme ju poličkou išli posunúť do tej jamy , prichytila sa tej paličky a zase sme kričali:"Áááááááááááááááááááááááááááááááááááá" Bolo to strašné. Fuj! Kamarátka rýchlo odhodila paličku no o chvíľu už ju zase držala a už sme ju aj spolu zahrabali. Už sme boli v pohode a robili si z toho srandu. A išli sme zase okopávať. Vytrhávali sme aj rastliny čo tam mali ostať. Nevadíííí. Uvideli sme tam rastúci javor, tak som sa išla opýtať či ho môžeme vykopať. On odpovedal, že jasné. Načo by tam aj rástol taký veľký strom. No nie?! A vtedy sme spolu kopali do zeme motykmi a ja som jej trafila do ruky. (Má ju celú.) To je asi všetko z tejto hodiny . Ale ešte sme sa neskôr rozprávali, že napíšem o tom príbeh. No a teraz ho aj čítate. ☺Tak toto bolo asi na dnešnom dni v škole najlepšie ale zároveň aj najstrašideľnejšie.
Dakujem, že si ho sem dala.